Sväté písmo pre každého
Sväté písmo pre každého
- v tejto sekcii uvádzam svoje poznámky z diela Giafranca Ravasiho "Sväté písmo pre každého" (Milano, 1998), ktoré vydali Saleziáni don Bosca vo vydavateľstve DON BOSCO v r. 2000
Toto dielo by malo pomôcť pri úvode do štúdia Svätého písma začiatočníkom ale snáď pomôže aj pokročílým začiatočníkom, ktorými sme v čítaní tejto výnimočnej, Bohom vnuknutej Knihy, všetci.
Editoriál
“Živé je Božie slovo, účinné…” (porov. Hebr. 4, 12)
Živosť a účinnosť Božieho slova, i jeho moc, ktorú pri Ježišovom ohlasovaní na vrchu s úžasom konštatovali zástupy: (porov. Mt 7, 28 - 29)
Ako čítať Sväté písmo
Písmo je svojím posolstvom veľmi hlbokým tajomstvom.
Vie osloviť každú kultúru.
Je nevyčerpateľné a neprekonateľné.
Predpoklady pre správne čítanie Svätého písma:
-
Veriť, že Sväté písmo je inšpirované, čiže Bohom vnuknuté. Tým sa táto Kniha líši od všetkých statných kníh. Autorom je aj človek aj Boh.
-
Modliť sa pred každým aj po každom čítaní Písma. Modlitbou sa pripravujeme na to, aby nám Duch Svätý pri čítaní pomáhal. Pripravujeme sa aj na to, aby sme žili podľa toho, čo čítame.
-
Prečítať niekoľko krát celé Sväté písmo na pokračovanie po častiach aj s poznámkami a úvodmi, aby sme sa v ňom vedeli orientovať a v rámci celku vysvetľovať jednotlivé úryvky.
-
Vysvetľovať v zhode s vierou Cirkvi. Písmo bolo zverené Cirkvi, ktorá má kľúč na jeho porozumenie.
Spôsob rozboru biblických textov (metóda lectio divina = duchovné čítanie):
-
Čítanie s porozumením: presne vymedziť úryvok → celý viackrát prečítať → kombináciou jednotlivých častí textu zrozumiteľne a jasne formulovať základnú myšlienku, ktorá vyjadruje podstatu prečítaného textu
-
Meditácia: pýtame sa na vzťah základnej myšlienky k životu: k dnešnému životu všeobecne a konkrétne k osobnému životu
-
Kontemplácia: Dotyk so živým Slovom Boha. Na to neexistuje návod, je to dar. V tomto kroku prechádzame od teoretickej myšlienky k Ježišovi Kristovi, ktorý je vteleným Slovom v Písme a darcom Ducha. Je to tichá vnútorná radosť z Ježiša, ktorý hlása Otca a je sprostredkovateľom spásy, darcom milosti a radosti z evanjelia.
Vytrvalým čítaním Svätého písma a otvorenosťou voči pôsobeniu Ducha Svätého v ňom môžeme zažiť osobné stretnutie s Ježišom - Božím Slovom.
Hermeneutický, hermeneutika - zaoberá vysvetľovaním historických textov. Popri procese interpretácie, ktorý sleduje správne pochopenie textu v zmysle priradenia správnych významov lexikálnym jednotkám cudzojazyčného textu, aj proces exegézy, ktorá sa usiluje zhromaždiť všetky dostupné historické údaje, ktoré by text osvetľovali aj z pohľadu vonkajších súvislostí.
Exegéza je kritické skúmanie akéhokoľvek textu, zvlášť ale náboženského. Exegéta je odborník na exegézu. Samotné slovo exegéza znamená vytiahnutie významu daného textu. Niekedy sa chápe ako protiklad k vkladaniu vlastného výkladu do daného textu. Exegéza sa tak snaží o objektívny prístup k textu.
NOVÝ ZÁKON NÁM ZJAVUJE JEŽIŠA KRISTA
Nový zákon
Nový zákon pozostáva z 27 spisov rôzneho rozsahu.
Tieto knihy sú definované do všeobecných častí.
4 zo spisov Nového zákona sa nazývajú evanjeliá. Pripisujú sa 4 autorom: Marek, Matúš, Lukáš, Ján.
Nie je presne stanovené datovanie evanjelií, rôzne štúdie sa o čase ich vzniku rôznia: od 40 - 50 - 60 až do konca prvého storočia.
Za najstaršie sa považuje Markovo evanjelium, potom Matúšovo, Lukášovo a Jánovo.
Evanjelium
Evanjelium predstavuje osobitý a samostatný literárny druh. Takýto spôsob zostavenia diela nemá pred kresťanstvom obdoby.
Názov evanjelium - grécke slovo eugangelion = “dobrá zvesť”, “posolstvo blaha”. Autorov označujeme evanjelisti.
Evanjeliové príbehy sa pokúšajú opísať historické udalosti a slová Ježiša z Nazareta. Nerobia to ako príručku dejín, ani protokol činov a slov alebo nejaký archívny dokument, a pod. Evanjelisti objasňujú údaje, ktoré sami vybrali, vo svetle viery, resp. z veľkonočnej skúsenosti prvej Cirkvi.
Evanjeliá tak dávajú možnosť skúmať historickú osobu Ježiša ale evanjeliové svedectvo má cieľ umožniť pochopiť tajomstvo Ježiša Krista ako Božieho Syna a priviesť k viere, ako je to vyjadrené v Jánovom evanjeliu .
“Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn a aby ste vierou mali život v jeho mene.”
(Jn 20, 31)
História a viera, udalosti a výklad, v prológu k Jánovmu evanjeliu “telo” a “Slovo” sa úzko prelínajú tak ako je to v Kristovi, ktorý je človekom aj Bohom.
Jadrom výkladu celého Nového zákona je dvojitý zrod kresťanstva. Prvý zrod kresťanstva sa uskutočnil ohlasovaním, slovom a dejinami Ježiša - druhý zrod jeho zmŕtvychvstaním.
Pohľady evanjelistov na Ježiša a jeho dielo
Každý evanjelista podáva svoj vlastný prístup k osobe Ježiša Krista. V štyroch evanjeliách je predstavený úplne zreteľne a s mnohými detailami.
Každé evanjelium má štruktúru a redakčný plán, pomocou ktorého evanjelista usporiadal Ježišov obraz a dielo:
→ Matúš uprednostňuje Kristove slová, ktoré začlenil do piatich slávnostných rečí. Pritom venuje zvláštnu pozornosť väzbe na Starý zákon. Je to povedomie jeho komunity, ktorá pozostáva z kresťanov pochádzajúcich zo židovstva, ale je to aj povedomie celej Cirkvi.
→ Marek orientuje čitateľa na cestu, ktorá vedie z temnoty k plnému zjaveniu. Ježiš sa javí ako človek, ktorý koná prekvapujúce činy vyslobodenia zo zla fyzicky a duševne chorých. V polovici cesty ho Peter spoznáva ako “Mesiáša” - Spasiteľa sveta. Nasledujúcou cestou do Jeruzalema ukazuje, že tento Mesiáš nebude triumfovať ako víťaz, ale zvíťazí svojou porážkou, v momente jeho smrti na kríži, keď rímsky stotník1 objaví posledné tajomstvo Ježiša: “Tento človek bol naozaj Boží Syn!” (Mk 15,39), ktorý ho napokon zavŕši svojim zmŕtvychvstaním.
1Poznámka: stotník (centurion) - rímsky vojenský dôstojník, velil skupine 60 - 100 mužov
→ Lukáš popisuje skutočnú vlastnú cestu do Jeruzalema (kapitoly 9 - 19), od narodenia Krista a jeho prvé ohlasovanie v Galiley. Napokon jeho smrť, zmŕtvychvstanie a napokon vstúpenie do neba. Do tejto cesty Lukáš umiestnil témy na vykreslenie obrazu Ježiša: láska, radosť, chudoba, odpútanie sa, modlitba a dejiny premenené Pánovým príchodom.
→ Ján Po dlhom ohlasovní kazateľov Cirkvi a evanjelií, vzniká koncom prvého storočia posledný spis, najhlbší a najpôsobivejší. Začína krásnym hymnom, oslavujúcim Krista ako Logos, čiže Slovo, Božie Slovo, ktoré vstúpilo do “tela” ľudstva.
Ján formuluje reč o Ježišovi slávnostným spôsobom. Ježišov život predstavuje ako proces, v ktorom je Kristus odsúdený, a predsa víťazí. Vyberá sedem zázrakov, ktoré predstavuje ako “znamenia” - teda ako výraz vyššej skutočnosti ku ktorej nás Ježiš chce priviesť. Cieľ Ježišovho pozemského života predstavuje ako “hodinu” par excellence dejín spásy a jeho Paschu ako “vyvýšenie” v sláve aby celé ľudstvo priľnulo k Bohu.
Evanjeliá chcú vyjadriť historické účinkovanie Ježiša Nazaretského ale v prvom rade dielo spásy, ktoré vykonal. Ježišove činy majú často formu zázrakov, obsahujú nadprirodzenú silu, jeho podobenstvá usmerňujú na Božie kráľovstvo, jeho smrť smeruje k nadprirodzenému horizontu svetla a života v zmŕtvychvstaní a oslávení, ktoré odkrýva Ježišovo božstvo ale aj naplnenie a premenenie bolesti a smrti človeka.